Radosti a strasti, alebo nie vždy je to iba prechádzka ružovou záhradou

Keď sme sa vydali cestou tanca, očakávali sme, že to bude nádherná, kvetmi posiata cesta plná krásnych spomienok. Nebolo a ani to nie je tak. Tango je ako život, raz ste hore, inokedy dole a všetky tie vzlety a pády majú spoločných menovateľov. Pri tanci sa musíte ocitnúť “Tu a Teraz”, “Akceptovať”, byť “Trpezlivým” a hlavne nebáť sa “Stagnácie”. O týchto menovateľoch budú naše články.

“Tu a Teraz”

Každý tanec je náročný nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Obzvlášť Argentínske tango, kde potrebujete predovšetkým poznať samých seba, aby ste si tanec užili, alebo aj samotné tango Vám dopomôže nájsť samých seba. Potrebujete nechať všetky problémy za dverami tanečného parketu a “iba” existovať.

Je veľmi náročné prestať rozmýšľať a sústrediť sa iba na “Tu a teraz”, no pre dosiahnutie čistej improvizácie nie je inej cesty. Vtedy je tanec najväčším pôžitkom nielen pre jednotlivca, ale aj pre pár. Na druhej strane, nesústredením sa, tango odkrýva Vaše pocity, túžby, aktuálne naladenie. Váš partner tak vie jednoducho rozoznať, že ste šťastný alebo Vás niečo trápi. Hoci je nesústredenie v tanci výraznou prekážkou, pre partnerský vzťah je to práve naopak, je to veľkým prínosom. Nemusíte sa pýtať, čo toho druhého trápi, pretože to cítite.

Stačí iba objatie (základná charakteristika argentínskeho tanga), ktoré odoženie všetky mračná a pomôže Vám sprítomniť sa, začať si užívať okamih “Tu a teraz”, kedy existujete iba vy, Váš partner a tango. Všetky problémy, strasti, nadšenie sa rozplývajú a vy sa pomaly strácate v objatí toho druhého. Nie nadarmo sa argentínske tango využíva pri liečbe vzťahových problémoch, či rôznych iných chorobách. V zahraničí sa začína zavádzať argentínske tango do liečebného procesu špecifických druhov psychických aj fyzických chorôb.

Argentínske tango nie je iba liek pre dušu, je to aj spôsob ako sa ocitnúť v nekonečne bytia.

Trpezlivosť

V dnešnej dobe strácame trpezlivosť, pretože všetko je rýchlo a jednoducho dostupné. Či už sú to seriály, kedy na ďalší diel nemusíme čakať, alebo je to donáška jedla, či neuveriteľný výber v obchodoch. Tým nechceme povedať, že je to niečo zlé. Doba sa vyvíja a my sa vyvíjame s ňou.

Touto rýchlosťou sa však nechávame ukracovať o kvalitu. Povedzme si otvorene, všetko máme rýchlo dostupné a to nás ovplyvňuje aj v bežnom živote. Keď sa učíme niečo nové, alebo niečo čítame, chceme to vedieť rýchlo, nechceme “strácať” čas vzdelávaním, čítaním, hľadaním. Chceme, aby nám niekto otvoril hlavu a nalial nám do nej všetky informácie, ako v "Matrixe". Takto to však nefunguje. Naučili sme sa tešiť z dosiahnutia výsledku, a prestali sme sa tešiť zo samotnej cesty k jeho dosiahnutiu.

Je náročné byť trpezlivým. Najmä keď v médiách vidíte dokonalých ľudí, tanečníkov, športovcov, ktorí všetko tak hravo a jednoducho zvládnu. Fakt, ktorý sa však nepropaguje a o ktorom sa hovorí pomenej, je to koľko času, energie a sebazaprenia do toho museli dať, aby boli tam kde sú. A hoci to všetci podvedome vieme, naše vedomie sa im stále snaží priblížiť.

Chceme zvládnuť za týždeň to, čo oni trénovali roky. Ak nie ste bývalý športovec alebo tanečník, tak ako ja, tak Vás isto frustruje, ak Vám niečo nejde tak ako ste očakávali. Našťastie pre mňa, môj partner, ako viete, kedysi tancoval a viem, že to mal so mnou v začiatkoch veľmi ťažké, no bol to práve on, kto sa ma snažil držať pri zemi a ubezpečoval ma, že všetko potrebuje čas.

To, s čím mám problém dnes, znamená, že ak sa nevzdám a budem trpezlivá, tak mi to zajtra pôjde lepšie a ďalší deň ešte lepšie. Takto som sa naučila trpezlivosti, ktorú využívam nielen pri tanci, ale aj v živote a práci. Keď ste trpezlivý, už nejde iba o dosiahnutie cieľa, ide o samotnú cestu, o každý deń, každú minútu Vášho života, ktorá Vám niečo dá a v niečom Vás obohatí. Začnete sa radovať aj z úplných maličkostí. Lebo život nie je jeden veľký cieľ, život je množstvo malých a krásnych okamihov.

Aj Edison, keď sa ho novinár pýta, “Aký to bol pocit zlyhať 1000-krát?" odpovedal, "Nezlyhal som 1000-krát. Žiarovka bola vymyslená s 1000 krokmi."

"Veľký úspech je postavený na neúspechu, frustrácii, dokonca aj na katastrofe."

Akceptácia, alebo aj matematická hádanka

V tangu platí, až keď pochopíte význam základnej matematickej hádanky, vtedy začnete tancovať tango. Hadanka je jednoduchá a popiera to čo sme sa v škole učili, avšak má svoj zmysel a opodstatnenie.

“Jedna a jedna v tangu nie sú dve, ale jeden. Muž a žena sú pár, tvoria jedno.V čase, keď začneme hľadieť len na jedného tanečníka, pozorujúc muža či ženu, dvojica začne strácať koncept jednoty.” (Tango Tanec, Úzkostlivé hľadanie slobody, 2020, Rodolfo a Gloria Dinzel, ISBN 978-80-973742-0-4)

Pre mňa ten samotný koncept jednoty spočíva v akceptácii. V akceptácii seba samého, toho kým som a kým sa stávam a v akceptácii partnera, toho kým je a kým sa stáva. Táto akceptácia pretrváva počas celého tanca, počas celého života. Tango tancujeme pre seba a zároveň aj pre svojho partnera, snažíme sa spolu dosiahnuť jednotu, kedy sa stratíme v pohybe toho druhého, a už to nie som ja čo vedie, alebo ja čo nasleduje. Každý krok, každý pohyb je vedený pocitmi nás oboch, nie iba jednotlivca.

Spočiatku bolo pre nás veľkou prekážkou, ktorú sme museli prekonať, nezabúdať na toho druhého, akceptovať a vnímať sa. Uvedomiť si, že tak ako v živote, tak aj v tanci, každý v páre zohráva svoju úlohu, tvorí a existuje pre seba a toho druhého.

Postupne sa v tom zdokonaľujeme. Prejavuje sa to vo vzájomnom prepojení, kedy ani jeden z nás nevie povedať, kto viedol daný krok, daný pohyb, kedy sme na seba navzájom tak naladení, že každý prejav je prejavom spoločného vnimania hudby a našich vzájomných pocitov. Už nie sme, partner, ktorý vedie a partnerka, ktorá nasleduje. Sme jeden celok, ktorý sa vníma, ktorý sa akceptuje, akceptuje svoj momentálny fyzický a psychický stav a umožní ho navzájom prejaviť sa v páre, ako v celku. Už nepočúvate jeden druhého, len ste. Je to pocit, ako keby sa Vám v tom danom okamihu prepojili Vaše srdcia, Vaše pocity, Vaše túžby, Váš rozum do jedného bytia, kedy sa stráca to, kde začína a končí partner a kde začína a končí partnerka.

Ak sledujete pár, v ktorom dochádza ku takémuto konceptu jednoty a teda k samotnej akceptácii, ako pozorovateľ vnímate jedinečnosť, ktorú už nikdy nik nezopakuje. Túto jedinečnosť, tento moment nezopakuje ani daný pár. Pretože, ak sa daného páru opýtate, aké kroky, aké figúry tancovali, nebudú Vám vedieť odpovedať, pretože v danom tanci, netancovali kroky. V danom tanci "tancovali" pocity, "tancovali" hudbu, "tancovali" seba samých.

Môže Vám to znieť príliš poeticky a nadnesene, a ak by som ten pocit sama nezažila, neverila by som, že je niečo také možné. Akonáhle prežijete takýto tanec prvýkrát, nebudete chcieť, aby Tanda (skupina 3-4 skladieb ukončená Cortinou - “prestávkou”) skončila. Časom, keď budete zažívať ten pocit akceptácie v tanci viac a viac, začnete viac spoznávať samých seba a koniec Tandy, bude pre Vás začiatkom niečoho nového, nového JA, nového dobrodružstva.

Akceptovať a poznať sa navzájom, je v zmysle tango tanca jedným z najdôležitejších elementov, vďaka ktorým môžeme napredovať nielen v tanci, ale aj v živote. Presadzovanie iba seba samého, svojich vlastných túžob nám bráni v rozlete. Možno je to pre nás pohodlnejšie, pretože je jednoduchšie vyjadriť to, čo chcem ja sám, ako to čo chce partner, ale zaručujem Vám, že v momente, keď opustíte Vašu bezpečnú zónu a začnete počúvať Vášho partnera, Váš tanec sa presunie do sfér nekonečna Vášho spoločného vzájomného bytia a už nebude partner a partnerka, budete jeden.

Argentínske tango nie je tancom nacvičených figur. Argentínske tango je tancom nekonečných možností, ktoré dosiahnete len tak, že sa budete navzájom vnímať, aktívne sa počúvať. Vyriešite hádanku a v danom čase jeden a jeden bude jeden.

Stagnácia

Na začiatku každého učenia, začínajú prúdiť informácie veľmi rýchlo a potom nadíde chvíľa, kedy začnete stagnovať. Prestanete sa posúvať vpred.

Krásnym príkladom je učenie sa cudzieho jazyka. Na začiatku nasávame nové slovíčka aj gramatiku veľmi rýchlo a potom príde “ten” zlom, kedy môžeme stráviť nad knihami kopec času a ono to proste nejde. Prestávame mať z toho radosť, vzdávame sa. Avšak tí, ktorí pokračujú a neupadnú na duchu, vedia, že po tejto fáze stagnácie pride čas, kedy všetko do seba zapadne, ako ozubené kolieska v hodinkách a zrazu všetkému porozumejú, začnú rozprávať.

Ja túto fázu stagnácie nazývam prázdnotou. Prečo prázdnotou? Pretože je to čas, kedy si ľudia môžu konečne utriediť to množstvo informácií v hlave. Poukladať ich na tie správne miesta, aby keď nadíde tá chvíľa opätovného napredovania, začnú si ju užívať a uvedomia si, že to obdobie “prázdna” nebola strata času. Zároveň je to aj obdobie, kedy sa preverí naša zanietenosť a túžba vzdelávať sa a napredovať.

Týchto období je v rámci učenia sa tanga veľa, a vtedy nás tango skúša, overuje ako veľmi chceme pokračovať touto celoživotnou cestou vzdelávania sa. Áno, tango sa skutočne učíme celý život. Nie sú to iba zatancované figúry, tango nie je iba tanec, tango je hudba, partner, túžba, emócia. Je to všetko a zároveň nič a preto je to tak krásne a zároveň tak náročné.

Fázou stagnácie sme si prešli aj my niekoľkokrát. Prvýkrát bolo náročné sa s tým vyrovnať a uvedomiť si, čo sa vlastne deje. Nebudeme klamať, pohrávali sme sa s myšlienkou, že učenie sa tanga zavesíme na klinec a budeme navštevovať iba Milongy a tancovať.

Čo sa zmenilo? Prečo sme sa nevzdali a pokračovali vo vzdelávaní? Možno preto, že sme boli tvrdohlaví a nechceli sme sa vzdať, možno preto, že sme cítili, že môžeme dosiahnuť viac, alebo aj preto, že sme začali trénovať s ďalšími trénermi, ktorí nám otvorili nové obzory. Veľkou výhodou Dinzel systému vzdelávania sa je, že na Slovensku nájdete viacero fundovaných lektorov, ktorí Vám na jednej strane ponúkajú ten istý systém, no na druhej strane, každý z nich je jedinečný a prináša do tanga niečo svoje, niečo jedinečné. A takto sme prežili našu prvú krízu stangácie, spolu so všetkými lektormi a pobočkami https://www.tangoclub.sk/.

Po tejto skúsenosti bolo už pre nás jednoduché vyrovnať sa s ďalšími týmito fázami stagnácie. A teraz vieme, že kedykoľvek túto fázu začíname cítiť, hľadáme nové uhly pohľadov, nové možnosti a diskutujeme. Pretože, tí z nás, ktorí sa nevzdajú, budú pokračovať vo vzdelávaní, tango nás obdarí novými skúsenosťami, neopakovateľnými inšpiratívnymi okamihmi. A v neposlednom rade, tango posunie náš vzťah voči samým sebe, voči svojmu okoliu a voči svojmu partnerovi.

Tango nás skúša celý život a na oplátku nám otvára to najcennejšie, poznanie a uvedomenie si hodnoty seba samého a hoci život nie je jednoduchý, tango tu bude stále s nami a pre nás.

Report abuse