V dnešnej dobe strácame trpezlivosť, pretože všetko je rýchlo a jednoducho dostupné. Či už sú to seriály, kedy na ďalší diel nemusíme čakať, alebo je to donáška jedla, či neuveriteľný výber v obchodoch. Tým nechceme povedať, že je to niečo zlé. Doba sa vyvíja a my sa vyvíjame s ňou.

Touto rýchlosťou sa však nechávame ukracovať o kvalitu. Povedzme si otvorene, všetko máme rýchlo dostupné a to nás ovplyvňuje aj v bežnom živote. Keď sa učíme niečo nové, alebo niečo čítame, chceme to vedieť rýchlo, nechceme “strácať” čas vzdelávaním, čítaním, hľadaním. Chceme, aby nám niekto otvoril hlavu a nalial nám do nej všetky informácie, ako v "Matrixe". Takto to však nefunguje. Naučili sme sa tešiť z dosiahnutia výsledku, a prestali sme sa tešiť zo samotnej cesty k jeho dosiahnutiu.

Je náročné byť trpezlivým. Najmä keď v médiách vidíte dokonalých ľudí, tanečníkov, športovcov, ktorí všetko tak hravo a jednoducho zvládnu. Fakt, ktorý sa však nepropaguje a o ktorom sa hovorí pomenej, je to koľko času, energie a sebazaprenia do toho museli dať, aby boli tam kde sú. A hoci to všetci podvedome vieme, naše vedomie sa im stále snaží priblížiť.

Chceme zvládnuť za týždeň to, čo oni trénovali roky. Ak nie ste bývalý športovec alebo tanečník, tak ako ja, tak Vás isto frustruje, ak Vám niečo nejde tak ako ste očakávali. Našťastie pre mňa, môj partner, ako viete, kedysi tancoval a viem, že to mal so mnou v začiatkoch veľmi ťažké, no bol to práve on, kto sa ma snažil držať pri zemi a ubezpečoval ma, že všetko potrebuje čas.

To, s čím mám problém dnes, znamená, že ak sa nevzdám a budem trpezlivá, tak mi to zajtra pôjde lepšie a ďalší deň ešte lepšie. Takto som sa naučila trpezlivosti, ktorú využívam nielen pri tanci, ale aj v živote a práci. Keď ste trpezlivý, už nejde iba o dosiahnutie cieľa, ide o samotnú cestu, o každý deń, každú minútu Vášho života, ktorá Vám niečo dá a v niečom Vás obohatí. Začnete sa radovať aj z úplných maličkostí. Lebo život nie je jeden veľký cieľ, život je množstvo malých a krásnych okamihov.

Aj Edison, keď sa ho novinár pýta, “Aký to bol pocit zlyhať 1000-krát?" odpovedal, "Nezlyhal som 1000-krát. Žiarovka bola vymyslená s 1000 krokmi."

"Veľký úspech je postavený na neúspechu, frustrácii, dokonca aj na katastrofe."

V tangu platí, až keď pochopíte význam základnej matematickej hádanky, vtedy začnete tancovať tango. Hadanka je jednoduchá a popiera to čo sme sa v škole učili, avšak má svoj zmysel a opodstatnenie.

“Jedna a jedna v tangu nie sú dve, ale jeden. Muž a žena sú pár, tvoria jedno.V čase, keď začneme hľadieť len na jedného tanečníka, pozorujúc muža či ženu, dvojica začne strácať koncept jednoty.” (Tango Tanec, Úzkostlivé hľadanie slobody, 2020, Rodolfo a Gloria Dinzel, ISBN 978-80-973742-0-4)

Pre mňa ten samotný koncept jednoty spočíva v akceptácii. V akceptácii seba samého, toho kým som a kým sa stávam a v akceptácii partnera, toho kým je a kým sa stáva. Táto akceptácia pretrváva počas celého tanca, počas celého života. Tango tancujeme pre seba a zároveň aj pre svojho partnera, snažíme sa spolu dosiahnuť jednotu, kedy sa stratíme v pohybe toho druhého, a už to nie som ja čo vedie, alebo ja čo nasleduje. Každý krok, každý pohyb je vedený pocitmi nás oboch, nie iba jednotlivca.

Spočiatku bolo pre nás veľkou prekážkou, ktorú sme museli prekonať, nezabúdať na toho druhého, akceptovať a vnímať sa. Uvedomiť si, že tak ako v živote, tak aj v tanci, každý v páre zohráva svoju úlohu, tvorí a existuje pre seba a toho druhého.

Postupne sa v tom zdokonaľujeme. Prejavuje sa to vo vzájomnom prepojení, kedy ani jeden z nás nevie povedať, kto viedol daný krok, daný pohyb, kedy sme na seba navzájom tak naladení, že každý prejav je prejavom spoločného vnimania hudby a našich vzájomných pocitov. Už nie sme, partner, ktorý vedie a partnerka, ktorá nasleduje. Sme jeden celok, ktorý sa vníma, ktorý sa akceptuje, akceptuje svoj momentálny fyzický a psychický stav a umožní ho navzájom prejaviť sa v páre, ako v celku. Už nepočúvate jeden druhého, len ste. Je to pocit, ako keby sa Vám v tom danom okamihu prepojili Vaše srdcia, Vaše pocity, Vaše túžby, Váš rozum do jedného bytia, kedy sa stráca to, kde začína a končí partner a kde začína a končí partnerka.

Ak sledujete pár, v ktorom dochádza ku takémuto konceptu jednoty a teda k samotnej akceptácii, ako pozorovateľ vnímate jedinečnosť, ktorú už nikdy nik nezopakuje. Túto jedinečnosť, tento moment nezopakuje ani daný pár. Pretože, ak sa daného páru opýtate, aké kroky, aké figúry tancovali, nebudú Vám vedieť odpovedať, pretože v danom tanci, netancovali kroky. V danom tanci "tancovali" pocity, "tancovali" hudbu, "tancovali" seba samých.

Môže Vám to znieť príliš poeticky a nadnesene, a ak by som ten pocit sama nezažila, neverila by som, že je niečo také možné. Akonáhle prežijete takýto tanec prvýkrát, nebudete chcieť, aby Tanda (skupina 3-4 skladieb ukončená Cortinou - “prestávkou”) skončila. Časom, keď budete zažívať ten pocit akceptácie v tanci viac a viac, začnete viac spoznávať samých seba a koniec Tandy, bude pre Vás začiatkom niečoho nového, nového JA, nového dobrodružstva.

Akceptovať a poznať sa navzájom, je v zmysle tango tanca jedným z najdôležitejších elementov, vďaka ktorým môžeme napredovať nielen v tanci, ale aj v živote. Presadzovanie iba seba samého, svojich vlastných túžob nám bráni v rozlete. Možno je to pre nás pohodlnejšie, pretože je jednoduchšie vyjadriť to, čo chcem ja sám, ako to čo chce partner, ale zaručujem Vám, že v momente, keď opustíte Vašu bezpečnú zónu a začnete počúvať Vášho partnera, Váš tanec sa presunie do sfér nekonečna Vášho spoločného vzájomného bytia a už nebude partner a partnerka, budete jeden.

Argentínske tango nie je tancom nacvičených figur. Argentínske tango je tancom nekonečných možností, ktoré dosiahnete len tak, že sa budete navzájom vnímať, aktívne sa počúvať. Vyriešite hádanku a v danom čase jeden a jeden bude jeden.